HRDLIČKA SOKORSKÁ Zenaida graysoni (Lawrence, 1871)
Vložené 16.07.2020
Tieto hrdličky sa už v prírode nevyskytujú, posledný výskyt bol na ostrove Sokoro zaznamenaný roku 1972. V článkoch o hrdličke sokorskej autori neustále jeden od druhého preberajú údaj, že na svete ich žije, a to všetko len v opatere chovateľov, asi 100 jedincov (údaj z r. 2010). Môžeme sa však domnievať, že ich počet v chovateľských zariadeniach sa rok čo rok zvyšuje, pretože len na Slovensku ich bolo v roku 2010 najmenej sedem, v Českej republike približne rovnaký počet. V článku používame chovateľmi používaný názov hrdlička sokorská, oficiálny zoologický slovenský názov však je nachovka samotárska.
Informáciu o tom, prečo dostala „priezvisko“ samotárska, som sa nikde nedočítal. Je možné, že po skončení obdobia hniezdenia sa páry rozídu a žijú oddelene. O. Végh má nepríjemnú skúsenosť, ktorá by to mohla potvrdiť. V prvom roku zimoval viac sokoriek v jednej voliére. Začali byť voči sebe značne agresívne, navzájom sa zraňovali a musel ich porozdeľovať do viacerých voliér.
Ondrej Végh ich choval tri roky a určité úspechy už zaznamenal. Chov hrdličiek sokorských však nebol bez broblémov. Samičky uňho spočiatku znášali vajíčka z bidiel na zem, iná samica, aj keď zniesla vajíčka do hniezda, tak ich väčšinou zničila. Problém býva aj s oplodnenosťou. Zo 14 odobratých vajec v roku 2009, podložených na inkubáciu pod pestúnov - hrdličky chichotavé, boli oplodnené len tri. Z nich sa sokorské hrdličky vyliahli a hrdličky chichotavé ich odchovali do samostatnosti. Neskoro na jeseň jeden pár hrdličiek sokorských, ktorým boli ich vlastné vajíčka odobraté a podsadené vajíčka hrdličiek chichotavých, tieto vajíčka inkubovali a odchovali jedno mláďa, hrdličku chichotavú.
V roku 2010 odchoval dve mláďatá, fotografoval ich vo veku 7 dní. Keď ich chcel fotografovať ako 14 dňové, opustili hniezdo a bol problém znova ich doň usadiť. Vo veku 24 dní boli takmer operené, boli mimo hniezda, behali voľne po dne voliéry, ale lietať sa nepokúšali. Po prvý raz vzlietli na bidlo vo veku 30 dní. Výška voliéry je dva metre. Mláďatá sú krotké, podobne ako ich pestúni hrdličky chichotavé, rovnako aj ako ich biologickí rodičia.
Voliéry. Pokiaľ ide o veľkosť voliéry, vyhovujúcej na chov a rozmnožovanie týchto hrdličiek, možno povedať, že veľkosť voliér nemusí byť rozhodujúca. Nemecký chovateľ, ktorého Ondrej Végh navštívil, chová sokorky vo veľkej voliére o pôdoryse 3 x 6 m spolu s inými hrdličkami. U O. Végha mali k dispozícii voliéry dlhé 4 m, široké 80 cm, ale zaznamenal znášku aj vo voliére o dĺžke 150 cm a širokej 80 cm. Aj pri nich platí, že ak je pár dobre zostavený a je oň všestranne postarané, zahniezdi aj v menšom priestore. Tieto hrdličky sú najmenej plaché zo všetkých druhov.
Hrdlička sokorská. Hrdlička sokorská.
Kŕmenie. U O. Végha tvorila 80 percent zmesi semien slnečnica a zvyšok bolo proso, repka, konope, máčaná pšenica, drvená kukurica, v čase prípravy na hniezdenie a počas kŕmenia mladých vajcová miešanka.
Hniezda. Podklad pre hniezda použil drevené škatuľky o rozmere 15 x 20 cm a hlboké 6 až 10 cm. Používal aj hniezda z plastových rúr o priemere 15 cm. Takúto rúru o dĺžke 20 až 22 cm šikmo zrezal tak, aby v najnižšej časti bola vysoká len 8 až 10 cm. V hornej časti boli prevŕtané a háčikom upevnené na stene voliéry. Dno sa vyreže z dosky a vlepí alebo upevní skrutkami dovnútra rúry. Na dno sa nasype vrstva hoblín, hrdličky si ako výstelku donesú predložené seno (jemné spod rotačnej kosačky, hrubé seno by mohlo poškodiť vajcia) alebo tenké brezové vetvičky, niektoré však neprinesú žiadnu výstelku a znesú vajíčka len do hoblín.
Hrdličky karolínske Zenaida macroura. Hrdlička sokorská 1,0.
Povaha. Ako som už uviedol, sokorské hrdličky sú dosť krotké, po hrdličkách chichotavých sú to najkrotkejšie hrdličky.
Obrúčky. Obrúčkujú sa obrúčkami o priemere 6 mm. Ak sa obrúčkujú až po opustení hniezda, možno použiť obrúčky č. 6,5 až 7.
Poznámka: Hrdličky znášajú, podobne ako iné holuby a hrdličky dve vajíčka. Poznatok chovateľa je, že zo zahrotenejšieho vajíčka sa vyliahne samček a z vajíčka na užšom konci zaoblenejšieho sa vyliahne samička. Príbuzná hrdličke sokorskej je hrdlička karolínska Zenaida macroura, O. Végh ich choval v rovnakých podmienkach, ale odchovy od nich dosahoval častejšie.
Text a foto Dušan Barlík
